Maťov deň

„Do faka, zase mi to stuhlo,“ vykríkol Maťo a ako vždy v takýchto chvíľach štikol vydrate tlačítko Reset. Po opätovnom nabehnutí systému (cca 10 minút) otvoril Internet Explorer beta 5.0. Napísal adresu www.pocitace.sk a v tom mu vyskočila blbá správa, že sieť nie je prítomná. „Čo sa sereš,“ vykríkol Maťo na svoj veľmi výkonný počítač typu 386. Skúsil to ešte raz a zase to isté. „Počkaj, nech si donesiem magnet, veď ťa to hneď prejde,“ vyhráža sa počítaču. Ale počítač neodpovedá. Maťo vybehne z izby a potajomky sa prikradne do bratovej izby a ukradne mu 100 W reprák. Vymontuje z neho magnet a už je skoro pri počítači, keď zrazu počuje: „Áááááá, mamíííííí, Maťo mi ukradol reproduktor. Ááááá.“ Maťo položí magnet a už to valí hore schodami do bratovej izby. S pod koberca vytiahne basebalovú pálku od strýka z Kambodže a malému braškovi to natrie, nech si raz a navždy zapamätá, že nemá bondzovať. Po vyriešení tohto bojového konfliktu sa vracia do svojej izby. Po ceste si vezme ten magnet, čo s ním pobehá monitoru trochu po obrazovke, keď zbadá ďalší sprostý oznam: „V počítači je asi vírus. Obráťte sa na správcu siete.“ „Čo ?! Zas ?!, veď som ťa včera dezinfikoval. Tu už tuším ani tá slivovica nepomáha. Tuším som ju mal radšej vypiť, aspoň by som mal o jedno okno viac.“ Zo zásuvky vytiahne sieťový kábel a dá sa do rozoberania počítača. Na stene má podrobný návod, podľa ktorého vždy postupuje. „Najskôr si zoženieme krabičku na robenie ľadu,“ hlása prvý bod. „Teraz chytíme šrobovák a zo zadnej strany skrinky vyšrobujeme všetky šróby. Pre istotu si ich označíme lepiacou páskou a potom ich vložíme do prichystanej krabičky z ľadu.“ Po takých 15 minútach Maťo úspešne zloží kryt z počítača. „Ták, veď ja ti dám, vírusisko jedno, liesť mi do počítača,“ šomre si Maťo. Na vedľajšom stole má už prichystaný mikroskop. Vyberie matičnú dosku a vloží ju pod mikroskop. Nastaví si 100 násobné zväčšenie a tranzistor po tranzistore ju začne prezerať. Keďže tam nenájde žiadny vírus, prezrie aj ostatné dosky. Ako posledný prezerá 40 MB harddisk. Na jednej stope sa mu čosi nezdá, preto si nastaví 200 násobné zväčšenie. „Á už ťa mám,“ teší sa Maťo. „Už mi nebudeš behať po počítači.“ Vezme mikropinzetu, že ten vírus odstráni, keď v tom vbehne do izby jeho brat Jožo a vykríkne: „Predstav si to. No len si to predstav. Tá pizda slovenčinárka ma dnes zase vyvolala.“ Maťo vyskočí spoza stola a takú mu tresne, že chudák Jožo sa hneď zvezie pod stôl. Maťo sa pozrie do okulára, ale čo to, vírus stihol za ten čas utiecť. „Sheat.“ Chytí harddisk a zanesie ho do obývačky ku baru. Vytiahne 60% slivovicu, trochu si uhne, (aby sa aj on nenakazil) a popolieva ňou harddisk. Potom s ním zájde do kúpelne, kde ho fénom dôkladne vysuší. Po týchto náročných operáciach sa vráti do izby. Jožo ešte stále leží pod stolom, tak ho vyhodí von na chodbu nech nezavadzia. Namontuje harddisk a ostatné komponenty. Založí kryt, do zásuvky vopchá kábel, štikne power a čaká, a čaká, a čaká … Po desiatich minútach ho to už prestane baviť, tak odíde pozrieť už 233 časť svojho obľúbeného seriálu Star Trek. Keď sa vráti, systém akurát ukončí bootovanie, tak opäť spustí Internet Explorer a zadá adresu www.pocitace.sk, ale Explorer mu zase vyhodí oznam: „Sieť nie je prítomná.“ „Jáj,“ tresne sa Maťo po čele, „veď ešte nemám modem.“

THE END.

1 komentár pri “Maťov deň

Pridaj komentár